Zoznámila som sa s mužom. Má za sebou veľmi zlý vzťah, to ja tiež. Videli sme sa párkrát, kávu, prechádzky a po mesiaci sme sa spolu vyspali, boli tam nejaké sex ponuky Privatportal, potom ešte raz. Je dobrý, pozorný, slušný, ale má strach sa viazať. Vidíme sa málo, má veľa práce a starosti. Zavolá raz dvakrát týždenne. Pýta sa ako sa mám, čo nové. Nejde mu iba o sex. Určite viem, že nikoho nemá a že je to slušný a dobrý človek. Ale zatiaľ je to len na ňom kedy sa stretneme. Ja sa mu vnucovať nechcem. Neviem, či má toto vôbec cenu. Vzťah to asi nie je. Hovoril, že uvidíme ako to pôjde, že radšej pomaly.
Príde mi, že len čakám a trápim sa. Chápem, že má strach, ale to ja tiež. Teraz sme sa nevideli dva týždne, je od rána do večera v práci. Neviem, či mám byť trpezlivá, alebo to nechať plávať. Je mi s ním inak veľmi dobre. On mi povedal, že je mu ich so mnou tiež veľmi pekne. Tak neviem čo robiť. A nemôžem sa zbaviť myšlienok na neho. Stále naňho myslím, som doňho naozaj bláznivo zamilovaná a nemôžem si pomôcť. Tak veľmi by som bola rada, aby sa z toho už vyvinul nejaký vzťah, lenže on je stále taký zabrzdený, nesmelý, jednoducho má asi strach sa mi otvoriť.
Na jednej strane to po jeho skúsenostiach chápem, na druhú ma to strašne mrzí. Chcela by som mu nejako dokázať, že ja som pre neho tá pravá a že sa nemusí báť sa mi otvoriť a zveriť sa mi s tým, čo cíti. Ako sme sa teraz dva týždne nevideli, tak mi strašne chýba a už premýšľam, čo mám robiť. Nedáva mi to logiku. Trošku mi je z toho smutno a naozaj je to záťaž už aj tak na moje srdce. Myslela som si, že spolu budeme plánovať budúcnosť a budeme spolu čo najviac, ale zatiaľ to vyzerá tak, že to bude presne naopak… Neviem, či je ku mne odmeraný, alebo čo, ale nedá mi to spať a stále mi to vŕta v hlave a nejako svoje myšlienky nedokážem len tak zastaviť.